Letný prieskum / 2019 -2020
Práca bola vytvorená na podklade didaktickej kresebnej pomôcky. Mulitiplikáciou, unifikáciou vzoru / symbolu otroctva a jeho postupnou deštrukciou – popretím základného princípu reprodukcie. Symbol mutuje, rozvíja sa, vypĺňa či vyprázdňuje, no nakoniec nesie svoju neskrývanú identitu. Hra má svoju gradáciu, podporenú tradičným materiálom, ktorý sa neskôr vyhýba tradičnosti. Popieranie predlohy a otroctva je akousi ukážkou reinterpretácie diel, predstavivosti a narúšania pravidiel.
Ľadový hokej, spoločnosťou vnímaný ako mužský šport, feminizujem pridávaním „ženských“ elementov do inak bezpohlavného výstroja. Čerpám z historických fotografii prvých hokejistiek v Kanade, pridávam sukňu a korzet, ktoré imitujú moderný hokejový výstroj. V práci, ktorá sa skladá z dvoch častí sa zaoberám stretom medzi minulosťou ženského hokeja, jeho súčasnosťou a mojou futuristickou predstavou jeho budúcnosti zamotanej v rodovom stereotype.
V mojom autorskom zošite prepájam módne návrhy rôznych nekonvenčných výstrojov s autentickou spomienkou na začiatky ženského hokeja na Slovensku a vo svete. Módne návrhy spájajú hokejové elementy s tými stereotypne ženskými, a tak vytvárajú niečo zhoršujúce pohyb, podobne ako ženské odevy minulosti.
Cez spomienky na minulosť a spomienky na budúcnosť sa dostávame k fotografiám, ktoré prezentujú model výstroja. Kombinujem hokejové elementy, ktoré sú regulárnou súčasťou športu, ako sú korčule, hokejka a vesta s elementmi feminizujúcimi, ktorými sú korzet a sukňa s tými, ktoré imitujú vnútorné pocity z hry, ktoré modifikujú hráčsku prilbu a podopierajú korčule.
V dnešnej dobe vývojári spolu s vedcami,vyvíjajú a testujú hyperloop. Ide o koncept
vysokorýchlostného transportného systému. Čas sa stáva čoraz väčším nepriateľom ľudí. Chceme si veci uľahčovať a čo najskôr urýchliť. Stále sa vyvíjajú nové technológie kde sa používajú čo najľahšie materiály. No zabúda sa na psychickú stránku človeka. Depresia a úzkosť sa stávajú už takmer bežnou súčasťou života,ktorá dokáže postihnúť každého jedinca. Pri tomto objekte som sa pohrávala s filozofiou na báze historických liečebných poznatkov,zameraných práve na psychiku človeka. Preto som sa snažila vytvoriť simulovaný prototyp liečebnej kapsuly čisto len z prírodných materiálov s prvkom elektrickej technológie. Kapsula ma pôsobiť pre pasažiera relaxačne. Pohrávam sa s terapeutickými účinkami, ktoré počas transportu stimulujú myseľ. Využívam princíp aromaterapie, drevo a bylinky majú svoju vôňu, ktorá v nás vie vyvolať pozitívne vnemy, myšlienky, pocity. Strieborné kvety v okolí hlavy sú napustené levanduľovým a mätovým olejom, ktorý sa postupne odparuje. Opieram sa aj o využitie farieb, chromoterapie. Dúhová mozaika v objekte ma na prvý pohľad pôsobí nezáživne priam až nevkusne ale ide o zámer,farebne spektrum sa často používa pri vyšetrení zraku. Preto počas absolvovaní krátkej cesty ma pasažier možnosť si svoj zrak otestovať. V minulosti egyptský liečitelia využívali slnečné svetlo na liečenie. Dodávalo svetelnú energiu aj silu, každá choroba korešpondovala s istou farbou nachádzajú sa voľne v prírode. Liečenie spočívalo pôsobením slnečného svetla a jeho prechodom cez farebné kryštály, neskôr farebné sklo,ktoré tato kapsula obsahuje. Kožušina a mach zas majú haptickú funkciu. Pasažier sa tak počas krátkej trasy dokáže ukľudniť a zrelaxovať.
Dyslexia- biologická porucha, ktorá sa prejavuje neschopnosťou čítať, alebo až veľmi ťažkopádnym čítaním. Tento defekt som využívam v mojej práci tak, že znemožnujem čítanie slov divákovi, pretože ich píšem mojou autorskou abecedou. V abecede využívam hlavne geometrické tvary. Každé písmeno má svoj sklon ako autorský rukopis. Vytvorená kompozícia sa skladá z 3 podporných stĺpov v mojom prípade kmene stromov. 3 sú z dôvodu zapojenia zmyslov ako zrak, sluch a hmat.
Arteterapia je druh psychoterapie, pri ktorej pacienti využívajú na vyjadrenie umelecké techniky. Pomáha ľuďom rozprávať bez slov. Vo výsledku nie je ani tak dôležitá estetická stránka kresby, ako postup tvorenia a spôsob použitia pomôcok, či farebnosť. Rolou arteterapeuta je vedieť vyčítať z obrázku stav pacienta a diagnostikovať problém. Na to sa využívajú rôzne témy, ako napríklad strom, dom, autoportrét… Zmenila som sa na arteterapeuta, aby som skúmala pocity a pohľady mojej rodiny. Dala som im témy, s ktorými pracovali a aby som sa vžila do ich situácie, zhmotnila som ich v rôznych podobách. Neviem ich úplne prečítať, ale pomohlo mi to pochopiť a dozvedieť sa o nich aj niečo viac.
Vo svoje práci sa zaoberám vlastným rastom a vplyvmi, vonkajšími i vnútornými, ktoré sú jeho súčasťou. Hlavným cieľom je zameranie sa na vlastnú ideológiu, teda hľadanie a vytváranie si istého ideálu krásy po stránke fyzickej a psychickej. Tento jav je známy už z čias antiky a jej znovuzrodenia, teda renesancie a aktuálny čas vnímam ako jej isté opakovanie vrámci časovej slučky. Podstatné je pre mňa vyjadriť prirodzený progres zahŕňajúci okolnosti, ako detstvo, výchova, genetika, interakcia s okolím a získavanie informácií pre postupné stavanie vlastných hodnôt, pod vplyvom nepretržitej verbálnej i neverbálnej komunikácie okolitého sveta. Vrámci tejto práce, je taktiež podstatné poukázať na pozitívny pocit z naplnenia istej potreby, ktorý je vlastne hnacím motorom pre snahu o jej dosiahnutie.
Vo svojej práci som pokračoval v rozvíjaní myšlienky civilizačnej archy. Touto problematikou som sa zaoberal aj minulý semester. Výsledkom mojej kontemplácie sú tri objekty, v ktorých som sa zameral na zobrazenie krajiny a jej vzťahu k človeku.
Inšpiráciou mi boli obrazy od Hyeronima Boscha. V objekte, ktorý vidíte vpravo a na ďalšej stránke, som využil dominantný objekt pripomínajúci sureálne tendencie Boschoveho prejavu. Jeho prejav mi bol inšpiráciou, nemal som v úmysle jeho dielo kopírovať, rozhodol som sa zachovať si vysokú mieru autenticity a voľným spôsobom interpretovať svoj pohľad. Zakončením je inštalácia, ktorá má evokovať pozemský ráj -eden. Nafukovací plavák na čiernej soche v strede “záhrady” symbolizuje záchranný prvok, ktorým sa snažím naznačit potrebu zachovania kultúrnych prvkov, ktoré nás sprevádzajú od momentu, kedy sa u človeka prejavila schopnosť abstraktne myslieť ako sú náboženstvo a kultivácia prostredia. Pokračoval som ďalej v skúmaní vzťahu objektu a jeho symboliky. Strom ako symbol prírody, kedže to je stromček vianočný, spĺňa funkciu, ktorú v predchádzajúcej práci predstavuje kríž. Spacák ako ochranné médium naznačuje vôľu zakonzervovania. Prvok slimáka, ktorý vychádza z inštalácie a zanecháva za sebou výstražnú stopu som sa rozhodol použiť z dôvodu jeho častého výskytu v stredovekých iluminovaných rukopisoch. Jedno z vysvetlení jeho symboliky je znovuzrodenie. Jean de Dunois v roku 1850 spozoroval, že v dvoch rukopisoch boli slimáky veľmi blízko miniatúram zobrazujúcim Vzkriesenie Lazara . To viedlo k teórii, že slimáky musia predstavovať zmŕtvychvstanie. Veril, že symboly musia súvisieť.
Ďalšia teória naviazaná na smrť pochádza od Lisy Spangenbergovej, ktorá zdôrazňuje ďalšie biblické spojenie – Žalm 58. týka sa trestu bezbožných a hovorí: „Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie. “ To vedie k domnienke, že rytieri, ktorý sú často zobrazovaní v boji proti slimákom bojujú proti „zlým“, ktorí sa dočkajú svojho trestu. Touto cestou som sa snažil vyjadriť zánik a znovuzrodenie ako sveta tak aj civilizácie. Finálny objekt bol zamýšľaný ako prenosná verzia. Podobne ako v prvom prípade som sa inšpiroval sureálnym objektom, ktorému som prisúdil fiktívne funkcie, ako distribúcia vody- vodoinštalačné hadičky, rovnako ako nádobka na svätenú vodu, ktorá spĺňa
náboženskú zložku, ruksak ako prenosnosť. Lampa ma jednak význam pre rast rastlín- slnko a biblický význam – buď svetlo. Dôvodom tejto “portable” verzie bola snaha o vytvorenie fiktívneho naratívu, ktorý sa týka putovania ľudského druhu od jeho samotného vzniku a jeho ideológií spolu s ním.