Spolu s kolegami vás srdečne pozývame k nahliadnutia prác študentov ASK 3D – zo zimného semestra 2020/21. Druhý semester v dištančnej forme sa naplno prejavil aj na charaktere prác a uvažovania o nich. V duchu proti-epidemiologických opatrení nahradila chýbajúci ateliér domácnosť a obmedzenie sociálnej interakcie podnietilo vznik projektov situovaných v krajinnom prostredí. Viaceré práce tak tiahli viac ku ku konceptuálnej rovine aj u študentov u ktorých by sme to doposiaľ nečakali.
Beáta Jevčiková: Sepultura terra anim insecta
objekt: hmyz, drevo, lepidlo, styrodur, 105 x 80 cm, video: 03:18
Beáta Jevčiková sa venuje téme rapídneho úhynu hmyzu. Počas semestra zbierala mŕtvy hmyz a zároveň vyrábala biomorfné pohrebisko, akýsi nekropolis – miesto mŕtvych, ktorých hrobky sú spojené cestami. Cesty sú tu však nahradené otvormi a tunelmi, cez ktoré sa dá dostať do jaskynných hrobiek, kde je hmyz pochovaný v drevených sarkofágoch. Každý sarkofág je označený symbolmi, podľa ktorých sa dá zistiť, aký druh je v hrobke pochovaný. Vytvorením pohrebiska hmyzu študentka navodzuje istú novú citlivosť a perspektívu k mimo-ľudským formám života.
Dalibor Jancura: Stopy prieskumníkov /
Špekulatívny úvod do mimozemskej sociokultúrnej antropológie
digitálne 3D objekty, (rozpracovaný projekt diplomovej práce)
Školiteľ: doc. Mgr. art. Radovan Čerevka, ArtD., konzultant: Mgr. Peter Megyesi, PhD.
Dalibor Jancura v prezentácii rozpracovanosti diplomovej práce prezentuje vyobrazenie objektov formou digitálnej 3D rekonštrukcie. Zámerom práce je výskum na poli Objektovo Orientovanej Ontológie a problematiky stretu kultúr, tzv. Cargo kultu, skúmaniu obskúrnych konšpiračných teórií a exploitácii pokleslých literárnych žánrov. Vo fiktívnom scenári, ktorý vytvoril za účelom kontextualizácie sa študent venuje vplyvu ľudskej kultúry a jednotlivých vesmírnych programov na potencionálne menej vyspelé mimozemské civilizácie. Inšpiráciou tohto myšlienkového pochodu sú konšpiračné teórie Ericha Von Dänikena o stvorení ľudstva. Korene práce sa nachádzajú v magickom realizme, znovu objavenom entuziazme skúmania vesmíru a v snahe súčasnej filozofie (špekulatívny realizmus, OOO) o návrat mágie či špekulácie do odborného diskurzu.
Denisa Saboviková: Fiktívna biomoc
inštalácia, drevo, cesto, sklo, pleseň, kvások, 180 x 125 cm
Denisa Sabovíková vytvorila neživý organizmus, v ktorom sa postupne vyvíja život. Za nástroj biomoci je v práci zvolená pleseň, pomocou ktorej sa dosiahuje regulácia a séria intervencií a biologických procesov. Študentka z cesta vytvára chlebové posúchy, ktoré od začiatku ovplyvňuje a zabezpečuje proces plesnivenia. Následne reguluje jej vplyv, rozšírenie a spomalenie. Jeden život tu pohlcuje ten ďalší. Dielo znázorňuje i telo, archetyp Venuše – stvortieľky. Kým plesnivé časti sú uložené v časti brucha, vo zvyšných častiach tela sa nachádzajú zdravé živé kvásky. Manipulácia s biologickými procesmi, zámerné infikovanie, ale i prikrmovanie a starostlivosť o živú hmotu autorku stavajú do pozície disponenta moci. Keďže sa jedná o procesuálne dielo, cieľom nie je predstavenie konečného výsledku, ale procesu tvorby, ktorý i bez autorky neustále prebieha.
Michaela Fabianová: Akordeónia
zvukový objekt, videoperformance: 05:57, MDF doska, plast, 170 x 50 x 40 cm
Michaela Fabianová vyjadruje interaktívnym zvukovým objektom istú spleť vzťahov a synapsií, ktorými sme navzájom všetci prepojení. Dôležitým je pre ňu naratív, ktorý vzniká, plynie a zaniká medzi dvoma osobami, konkrétne medzi mužom a ženou. Ženský princíp reprezentuje klávesová, melodická časť a mužský zase basová, harmonická časť objektu, ktorý vychádza z modifikácie akordeónu. Vytvorila špecifický objekt – verziu nástroja pre dvoch hráčov, ktorý naberá antropomorfný charakter a evokuje aj inštrument spoločného dýchania. Konečným výstupom je video performance skladby pre akordeón o dvoch hráčov.
Peter Cako: Rehoľa hygienická
video – performance: video: 04:22, prostredie. plast, keramika, kov, textil, mydlo, drevo, 150 x 200 x 250 cm
Peter Cako prezentuje hygienu ako aktivitu, ktorú považuje za jedno zo synoným civilizácie. V aktuálnej dobe je otázka hygieny ešte viac akcentovaná do podoby interiérového rituálu. Študent sa stavia do role tŕenujúceho novica hygienickej rehole a sám o sebe hovorí: ,,V úzadí vo svojej kajute trénujem, aby som očistil to, čo je potrebné, a aby to bolo čisté. Jediné čo mi ostalo, je tento rituál. Neprišiel k nám trest, ale ďalšia skúška. Bude tento fenomén tým posledným?”
Patrícia Čechová: ,,Umenie nepotrebuje divákov. Div(i)ak potrebuje umenie? “
objekt: hovädzí loj, semená, 35 x 25 x 18 cm, objekt: cukrová hmota, 42 x 20 x 32 cm, objekt: soľ, drevo, 62 x 20 x 20 cm
Patrícia Čechová si kladie otázku či môže byť konzumné umenie skutočne konzumným produktom. Nejde však len o slovnú hru či intelektuálne cvičenie, práve naopak. Kvôli danej situácii dištančného štúdia a zavretých škôl si vytvára vlastné obecenstvo v podobe divej a poľnej zveri. Poľná zver sa stáva divákom a účastníkom inštalácie objektov v lese. Zver navyše do diela, ktoré je vytvorené z jedlých materiálov zasahuje skutočným konzumovaním. Človek sa stáva pasívnym divákom, ktorý má možnosť objekty len pozorovať. Jednotlivé diela majú svoje GPS lokácie, na ktorých sú rozmiestnené fotopasce, ktoré zachytávajú celý priebeh kontaktu diel so zverou.
Eva Mária Moleková: Bublina, video, 02:22
E. M. Moleková komentuje súčasnú planetárnu situáciu, kedy v nás nečakaná pandémia podmienila prežívanie izolácie, samoty a odlúčenia. V lepšom prípade sme nútení žiť život v bublinách, ktoré tvorí malý počet opakujúcich sa kontaktov. Študentka znázorňuje svoju bežnú športovú prax hokejistky, avšak v absurdnej polohe, kedy štvorica performeriek trénuje bezkontaktnú verziu športu. Hokejisti v prostredí prázdneho zimného štadióna simulujú hru za jediných možných podmienok, ktoré daná situácia dovoľuje. Aktérky sú situované vo svojich izolovaných kruhoch, vo veľkých odstupoch. Vidia sa, dokážu si prihrať, no k fyzickej hre (ktorou hokej bezpochyby je) už nedochádza.
Eva Mária Moleková: Systém asistovaného rozhodovania (SAR), autorský zin, 42 x 29,7 cm
Inšpirovaná futbalovým systémom VAR (Video Assistant Referees) sa študentka zamýšľa nad technológiou, ktorá by mohla byť budúcnosťou v rozhodovaní ľadového hokeja. Fantázie zaznamenané v zošite imitujú vizuál patentov a technických nákresov. Zahŕňajú popis funkcie a objasnenie situácií, v ktorých by „Systém asistovaného rozhodovania“ dokázal pomôcť v zlepšení kvality hokejových zápasov.
Filip Konkoľ: Reality-Ružín
autorská web stránka: http://ruzin-reality.sk/gallery.html
Filip Konkoľ sa vracia k prostrediu priehrady Ružín, ktorému sa dlhodobo venuje. Práca má základ vo fotodokumentácii a výskume alternatívnych DIY a guerilla ružínskych architektúr chatiek a prístreškov. V projekte sa zaoberá problematikou ich estetiky a funkcie v kontraste s prostredím, v ktorom sa nachádzajú. Zároveň sa tento projekt dotýka aj sociálnej a ekologickej otázky, ktorá s danou lokalitou úzko súvisí. Ide o čierne stavby, ktoré častokrát pôsobia odpudzujúcim až asociálnym dojmom. Tieto príbytky sú zároveň zaujímavým výsledkom „remeselno-kutilských“ schopností ľudí, ktorí ich vytvorili. Pripomínajú osadnícke teritóriá jednotlivých skupín lovcov – rybárov, ktorých je na tejto priehrade nadmerné množstvo. Výslednou formou tohto výskumu je subverzívne poňatá internetová stránka, na ktorej sú stavby prezentované ako realitné produkty. Na stránke sa nachádza aj mapa s presným označením jednotlivých stavieb. K niektorým popisom študent pridáva i fiktívne komentáre alebo recenzie založené na osobnej skúsenosti.
Ján Faltin: Pnutie
projekt, Brožúra s perforáciou pohľadnice, 21 x 21 cm; objekt, oceľový rám, plech, hlina a voda z lokality bane, 21 x 16 x 2 cm
V práci Pnutie, Ján Faltin absolvoval terénny výskum v Slanskej doline, kde skúmal problematiku hromadenia spodných vôd v nevyužívaných banských dielach. Upozorňuje na ich možný kolaps a následné zatopenie priľahlých obytných častí či celých obcí. Ak zatopenia kontaminovanou vodou je nosným laitmotívom práce, s ktorým študent ďalej špekulatívne pracuje.
Ján Faltin: QuarANTine
cukrová plastika, oceľová konštrukcia, Nestlé S.A. produkty, 40 x 37 x 20 cm
Ján Faltin v projekte QuarANTine vytvára z cukru extrahovaného z produktov firmy Nestlé model vrchnej časti budovy ústredia tejto korporácie so sídlom v Miláne. Intuitívna architektúra s minimálnym tvarovým mapovaním danej budovy ponúka vhodné podmienky pre život „otrockej farmy“ mravcov. Študent tak paralelizuje situáciu využívania otrockej práce pri zbere kakaa na Pobreží slonoviny, ktorú firma Nestlé doteraz stále skrz svojich dodávateľov využíva.
Mykola Kovalenko: Alchymista
kresba, čierne fixky, biele pero, 77 x 135 cm
Mykola Kovalenko vytvoril kresbu v strednom formáte v grafickom štýle. Dystopický dej obrázka hovorí o tom, ako v dôsledku vplyvu určitých tvorov na planétu nezostali žiadne rastliny a ich plody. Alchymista v podobe rohatého tvora v medenom brnení stojí vo svojom alchymistickom laboratóriu a v ruke drží jablko.
Tamara Almášiová: Človek ako predmet vzdelania
drevo, omietka, pigment, obrazy: 67 x 50 cm, 137 x 67 cm
Tamara Almášiová sa vracia do minulosti vzdelávania a najmä histórie telesných trestov, ktoré sa kedysi uplatňovali za účelom uplatnenia disciplíny. Akcentuje, že telesné tresty mali často krát ďalekosiahle fyzické, ale najmä psychické následky. S expresívnym rytím do omietky študentka znázorňuje vždy konkrétny disciplinárny trest. Forma sgrafita bola zvolená preto, že v minulosti bolo zvykom na budovách školských zariadení realizovať práve sgrafitá, fresky či mozaiky, kde sa znázorňovali idylické výjavy z vyučovacieho procesu. Hoc v tomto prípade nebola k dispozícií žiadna budova, sgrafito alebo aj nízky reliéf sú na drevenej doske, v procese sa však zachovalo vrstvenie omietky a rýpanie vrchnej časti, ako pri klasickej sgrafitovej technike.
Barbora Mézesová: Mesto
kinetický objekt, drevo, kresba uhlíkom na papieri, 210 x 100 x 35 cm
Barbora Mézesová vytvorila analytický obraz anonymného, masívne industrializovaného mesta. Kresba uhlíkom na papieri tu znázorňuje jednotlivé atribúty mesta. Študentka sa špeciálne zameriava na deje, ktoré generujú odpad alebo pre človeka nežiadúce materiály, látky či chemické reakcie ako sadze, dym, smog, popol, či roztopený asfalt. Točením jednotlivých valcov vzniká vždy nový obraz nového mesta.
Lucia Krosnerová: Remote control
objekt: 300 x 90 cm
Lucia Krosnerová v mäkkej plastike za použitia jemných a mäkkých materiálov približuje objektom univerzálneho ovládača myšlienku komfortnej zóny a následného výstupu z nej. Práca využíva interakciu a vzájomné vplyvy užívateľa na produkt a naopak, zahŕňajúc zmeny v správaní a ovplyvňovanie prirodzených ľudských potrieb.
